NASA: Misie raketoplánov v roku 2010

NASA: Misie raketoplánov v roku 2010 Foto: SITA/APBRATISLAVA 29. decembra (WEBNOVINY) – V roku 2010 uskutočnil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) celkovo tri misie raketoplánov, ktoré všetky smerovali na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Pôvodne sa však malo tento rok uskutočniť až päť misií, posledné dve však museli pre technické problémy raketoplánu Discovery presunúť až na rok

Február
Ôsmeho februára o 10:14 SEČ odštartoval z mysu Canaveral na Floride raketoplán Endeavour, ktorý na ISS dopravil modul Tranquility (v preklade Pokoj) a robotickú kontrolnú stanicu Cupola so siedmimi oknami. Šesťčlenná posádka v zložení kapitán George Zamka, Terry Virts, Kathryn Hire, Stephen Robinson, Nicholas Patrick a Robert Behnken mala pôvodne vyštartovať v nedeľu 7. februára, avšak pre nepriaznivé počasie sa musel štart presunúť. Počas 14-dňovej misie vykonali astronauti Bob Behnken a Nicholas Patrick tri výstupy do otvoreného vesmíru, ktoré spolu trvali 18 hodín a 14 minút. Počas nich napojili a nainštalovali Tranquility a pozorovateľňu, na ktorej oknách otvorili príklopy. Okrem toho opravili systém na recykláciu vody, ktorý sa nachádza na stanici. Endeavour pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku podľa plánu 22. februára o 04:22 SEČ.

Apríl
Piateho apríla o 12:21 SELČ sa začala misia raketoplánu Discovery, ktorého hlavnou úlohou bolo dopraviť na ISS osem ton materiálu vrátane rezervných lôžok pre astronautov, veľkého množstva amoniaku na chladenie či siedmich stojanov s pripravenými vedeckými experimentmi v talianskom module Leonardo. Na jeho palube sa nachádzala sedemčlenná posádka, ktorú tvorili štyria muži (Alan Poindexter, Jim Dutton, Rick Mastracchio a Clay Anderson) a tri ženy (Dottie Metcalf-Lindenburger, Stephanie Wilson a Naoko Jamazaki). Po spojení s ISS, ku ktorému došlo 7. apríla o 9:44 SELČ, boli na palube vesmírnej stanice celkovo až štyri astronautky, pretože na stanicu už predtým dorazila Tracy Caldwell Dyson.

Išlo o vôbec najvyšší počet žien, ktoré boli v histórii ľudstva naraz vo vesmíre. Astronauti z Discovery strávili na ISS desať dní, počas ktorých dvojica Clayton Anderson a Rick Mastracchio absolvovala tri výstupy do otvoreného vesmíru. Ich hlavnou úlohou bolo vymeniť na ISS starú amoniakovú nádrž za novú. NASA pôvodne zvažovala, že vyšle astronautov aj na štvrtý výstup, pretože na novej amoniakovej nádrži sa zasekol ventil. Nakoniec sa však inžinieri na Zemi rozhodli, že ISS môže aj v tomto stave fungovať bez problémov ešte minimálne mesiac. Discovery pristál 20. apríla o 15:08 SELČ, pričom jeho misia trvala o dva dni dlhšie, než bolo plánované. Dôvodom predĺženia misie bol fakt, že astronauti vykonali druhú prehliadku tepelného štítu raketoplánu ešte kým bol Discovery spojený s ISS a taktiež pretože prvé tri pokusy o pristátie predstavitelia NASA pre nepriaznivé počasie zrušili.

Máj
Štrnásteho mája o 20:20 SELČ vyštartoval na tretiu tohtoročnú misiu Atlantis so šesťčlennou posádkou v zložení kapitán Kenneth Ham, Dominic A. Antonelli, Garrett Reisman, Michael T. Good, Stephen G. Bowen a Piers Sellers. Jeho úlohou bolo dopraviť na ISS ruský model Rassvet so zásobami, ktorý bol následne natrvalo pripevnený k stanici. Astronauti počas 12-dňovej misie absolvovali tri výstupy do voľného vesmíru, počas ktorých napríklad nainštalovali novú amoniakovú prípojku a pripojili novú, v poradí šiestu batériu s označením F, ktorá čerpá energiu z veľkých solárnych panelov. Súčasťou nákladu, ktorý Atlantis vyniesol do vesmíru, bol aj kúsok zo stromu, vďaka ktorému prišiel Sir Isaac Newton na svoju teóriu gravitácie. Atlantis sa vrátil na Zem 26. mája o 14:49 SELČ. Išlo o vôbec posledný plánovaný let Atlantisu do vesmíru, raketoplán však zostáva v pohotovosti na prípadnú záchrannú misiu posledného letu raketoplánu Endeavour. Atlantis za 25 rokov nalietal úctyhodných 185 miliónov kilometrov.

Júl
Druhého júla predstavitelia NASA oznámili, že sa rozhodli odložiť dve posledné misie raketoplánov Discovery a Endeavour na november a február. Dôvodom bolo meškanie príprav na let raketoplánu Discovery, ktorý mal na ISS dopraviť náhradné diely a zásoby. Discovery mal preto namiesto pôvodného termínu 16. septembra letieť k ISS až 1. novembra. Raketoplán však nakoniec tento rok vôbec neodštartoval, pretože na jeho externej palivovej nádrži technici opakovane objavovali praskliny, pre ktoré sa termín štartu postupne odkladal. V súčasnosti je štart poslednej, 39. misie Discovery naplánovaný až na 3. februára. Cieľom jedenásťdňovej misie bude dopraviť na ISS niekoľko prístrojov a zariadení, vrátane modulu Leonardo a robota Robonaut 2, ktorý bude prvým humanoidným robotom vo vesmíre.

Po lete Discovery by mal vyštartovať ešte spomínaný Endeavour. Americký prezident Barack Obama však 11. októbra odsúhlasil finančný balík pre NASA na najbližšie obdobie, čo umožňuje uskutočniť ešte jednu extra výpravu. Koncom júna 2011 by teda k ISS mohol ešte raz letieť Atlantis. Raketoplány by mali potom umiestniť v múzeách, pričom Discovery budú môcť vidieť návštevníci Smithsonian National Air and Space Museum vo Washingtone. Spojené štáty americké sa budú po ukončení vesmírneho programu raketoplánov Atlantis, Discovery a Endeavour spoliehať až do stanovenia novej stratégie NASA na trojmiestny ruský Sojuz. NASA a jej partneri z Európy, Ruska a Japonska by chceli ISS udržať v prevádzke minimálne do roku 2020, najväčší optimisti hovoria dokonca o roku 2027.

Obrazom: Najkrajšie momenty z misií raketoplánov v roku 2010

BONUS:
Sojuz TMA-19 úspešne pristála v Kazachstane

Sojuz TMA-20 odštartovala


Pridat.eu



RSS komentárov

K článku nie je žiadny komentár

Pridanie komentára





* tieto polia sú povinné