Slovensko dáva na vzdelávanie najmenej z celej EÚ

Slovensko dáva na vzdelávanie najmenej z celej EÚ Foto: Ilustračné foto SITA/Martin HavranBRATISLAVA 19. apríla (WEBNOVINY) – Slovensko je z hľadiska financovania vzdelávania na chvoste 27-miestneho rebríčka Európskej únie. Vyplýva to z novej správy o pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ktorú dnes zverejnila Európska komisia. "Slovenská republika je jedinou krajinou EÚ, ktorá na vzdelávanie vynakladá menej než štyri percentá HDP. Najlepšie výsledky v tomto kritériu zaznamenalo Dánsko (7,83 percenta), Cyprus (6,93 percenta) a Švédsko (6,69 percenta)," uviedol Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou dôrazne vyzvala členské štáty, aby nekrátili rozpočtové prostriedky na vzdelávanie, a to aj napriek ťažkej situácii, v ktorej sa ocitli v dôsledku krízy. „Výdavky na vzdelávanie sú dobrou investíciou do vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu a z dlhodobého hľadiska sa vyplatia. V čase rozpočtových tlakov však zároveň musíme zabezpečiť, aby sa zdroje využili čo najefektívnejšie," vyhlásila Vassiliou.

Ako ďalej vyplýva zo správy, okrem verejných financií na vzdelávanie má Slovensko problém aj s alarmujúco nízkym počtom učiteľov. V rokoch 2000 až 2008 sa ich počet znížil až o 17 percent. "Žiaľ, spolu s Dánskom, Islandom a Tureckom patríme medzi krajiny s najnižším počtom učiteľov, ktorí sa ďalej odborne vzdelávajú," informoval Králik. Naopak, v niektorých rebríčkoch Slovensko zahviezdilo.

"Patríme medzi európskych lídrov v oblasti ukončeného stredoškolského vzdelania (2. miesto v EÚ), a to aj pokiaľ ide o nárast študentov v oblasti prírodných vied a technických smerov," poznamenal Králik. Slovenskí študenti podľa správy Európskej komisie často študujú v zahraničí, z hľadiska mobility sme sa umiestnili na 4. mieste v EÚ.
Krajiny EÚ podľa správy EK v poslednom desaťročí zlepšili svoje systémy vzdelávania v kľúčových oblastiach.

Len jeden z piatich cieľov

Dosiahli však len jeden z piatich cieľov stanovených pre rok 2010, a to zvýšenie počtu absolventov v odbore matematiky, v prírodných vedách a v technických odboroch. Významný, nie však dostatočný pokrok dosiahli krajiny pri znižovaní miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, zvyšovaní počtu žiakov, ktorí dokončia vyššie stredoškolské vzdelanie, zlepšení zručností v oblasti porozumenia písanému textu a zvyšovaní účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave.

V rámci stratégie Európa 2020 pre zamestnanosť a rast si Brusel stanovil cieľ znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej než 10 percent a zvýšiť počet absolventov vysokých škôl na najmenej 40 percent.

V roku 2009 sa ministri školstva EÚ dohodli na piatich cieľoch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré mali krajiny dosiahnuť v roku 2010. Plánovali znížiť podiel osôb s neukončeným vzdelaním alebo odbornou prípravou pod 10 percent, no súčasný stav predstavuje 14,4 percenta. Znamená to, že počet týchto osôb by bolo potrebné znížiť o najmenej 1,7 milióna. V súčasnosti má dokončené vysokoškolské vzdelanie 32,3 percenta ľudí vo veku medzi 30 a 34 rokov. Aby EÚ dosiahla stanovený cieľ 40 percent, potrebovalo by si dokončiť vysokú školu ešte 2,6 milióna ľudí v danej vekovej skupine.


Pridat.eu



RSS komentárov

K článku nie je žiadny komentár

Pridanie komentára





* tieto polia sú povinné