Západ sa v Londýne dohodol, Kaddáfí musí odisť

Západ sa v Londýne dohodol, Kaddáfí musí odisť Foto: SITA/APBRATISLAVA/WASHINGTON 29. marca (WEBNOVINY) – Švédsko pravdepodobne vyšle do medzinárodnej operácie v Líbyi šesť bojových stíhačiek Gripen. V utorok o tom informoval švédsky premiér Fredrik Reinfeldt.

Vláda podľa neho predloží do parlamentu návrh, v ktorom sa bude hovoriť o zapojení bojových lietadiel do misie s cieľom udržať bezletovú zónu nad severoafrickou krajinou. Reinfeldt zároveň dodal, že Štokholm dostal v utorok oficiálnu žiadosť od Severoatlantickej aliancie, aby sa zapojil do operácie.

"Vláda rozhodla dnes (utorok) … predložíme do parlamentu návrh, aby stíhačky Jas Gripen spolupracovali na medzinárodnej misii v Líbyi pod velením NATO," povedal Reinfeldt v parlamente. Severoatlantická aliancia sa v pondelok oficiálne pripojila k spojeneckým silám a začala kontrolovať dodržiavanie bezletovej zóny nad Líbyou.

V skratke:

*Štokholm vyšle do Líbye stíhačky
*Spojenci sa v Londýne dohodli
*Vojna je zaťažou pre americký rozpočet
*Svetové mocnosti zvyšujú tlak
*Francúzsko má v Benghází diplomata, Dočasná rada sľubuje nové voľby
*Španielsko: Káddáfí by mohol odísť do exilu
*Ste ako Hitler, odkázal spojencom Kaddáfí
*OBAMA: Museli sme zabrániť masakre v Líbyi
*V Líbyi zmizlo najmenej 30 predstaviteľov a stúpencov opozície
.

Diplomati na medzinárodnej konferencii v Londýne rozhodli o zriadení skupiny, ktorá bude koordinovať všetky medzinárodné akcie v Líbyi. Britské ministerstvo zahraničia uviedlo, že prvé stretnutie skupiny sa uskutoční v Katare, pričom predsedníctvo bude rotovať. Skupina bude zabezpečovať "vedenie a celkové politické riadenie medzinárodného úsilia v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov (OSN), Africkou úniou (AÚ), Ligou arabských štátov (LAŠ), Organizáciou islamskej konferencie (OIK) a Európskou úniou (EÚ)," píše sa vo vyhlásení.

Vojna je zaťažou pre americký rozpočet

Vojenské akcie v Líbyi už stáli americké ministerstvo obrany 550 miliónov dolárov, do čoho sú započítané najmä bomby a rakety. V utorok o tom informovala hovorkyňa Pentagonu Kathleen Keslerová, podľa ktorej 60 percent tejto sumy je za muníciu a zvyšok za prepravu amerických jednotiek na miesto. Uvedené náklady však nezahŕňajú výplaty pre vojakov. Do pondelka americké sily vystrelili zo Stredozemného mora 192 rakiet dlhého doletu Tomahawk, pričom každá stojí 1 – 1,5 milióna dolárov. Americké letectvo uskutočnilo 983 letov. Z toho 370 bolo útočných misií, zvyšok sa týkal prieskumných a iných letov. Ďalšie náklady nevedela Keslerová odhadnúť, budú však oveľa menšie, keďže za operáciu preberá zodpovednosť NATO.

Šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová počas konferencie o budúcnosti Líbye. Londýn, 29. marec 2011.Foto: SITA/AP

Svetové mocnosti zvyšujú tlak

Británia a Spojené štáty zvýšili v utorok nátlak na líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího počas medzinárodnej konferencie v Londýne zameranej na riešenie situácie v Líbyi a jej budúcnosť. Britský premiér David Cameron počas otvorenia konferencie zástupcov 40 vlád a medzinárodných inštitúcií obvinil Kaddáfího sily z "vražedných útokov" proti civilistom v západnom meste Misráta.

Americká šéfka diplomacie Hillary Clintonová vyhlásila, že spojenecké útoky proti pozíciám Kaddáfího jednotiek budú pokračovať, pokiaľ líbyjský vodca plne nevyhovie požiadavkám OSN na zastavenie násilia voči civilistom a nestiahne jednotky z okupovaných miest. Clintonová vyzvala medzinárodné spoločenstvo na zvýšenie izolácie Kaddáfího režimu. "Toto zahŕňa aj jednotný front politického a diplomatického nátlaku, ktorý dá jasne najavo, že Kaddáfí musí odísť," vyhlásila a dodala, že súčasťou takejto kampane je aj silný ekonomický nátlak.

Dzurinda: Debata je lepšia ako zbrane

Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda si myslí, že dozrel čas, aby medzinárodné spoločenstvo pomohlo začať v Líbyi politický dialóg. Povedal to dnes po stretnutí ministrov zahraničia v Londýne, zameranom na budúcnosť severoafrickej krajiny. "Aby všetci v Líbyi, ktorí cítia zodpovednosť a chcú hovoriť do správy svojej krajiny, mali na to príležitosť, lebo debata je lepšia ako zbrane.

Samozrejme, boli sme veľmi znepokojení tým, že režim Muamara Kaddáfího zabíjal vlastných obyvateľov, a preto sme rozumeli a rozumieme rezolúciám Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov," tvrdí Dzurinda, no dodal, že nastal čas, aby Severoatlantická aliancia vykonala kroky v rámcoch rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ak ešte potrebné sú. Šéf slovenskej diplomacie MIkuláš Dzurinda prichádza na konferenciu o budúcnosti Líbye.Foto: SITA/AP

Šéf diplomacie tvrdí, že do istej miery Slováci rozumejú revolúcii v Líbyi.

"Čo sa týka Slovenska, sme pripravení pomôcť takémuto procesu, zrejme aj preto, že sami sme prešli istým procesom od neslobodnej spoločnosti, kde rozhodoval len jeden, k spoločnosti slobodnej, kde si ľudia vyberajú, kto bude rozhodovať.

Tieto skúsenosti by sme radi odovzdali rovnako, ako by sme radi prispeli k obnove Líbye," podotkol Dzurinda, ktorý verí, že čas na obnovu Líbye príde čoskoro.

Nové voľby po páde Kaddáfího

Líbyjská Dočasná národná rada v utorok sľúbila, že usporiada slobodné a spravodlivé voľby, ktoré zabezpečia prechod k demokracii, ak bude vodca Muammar Kaddáfí prinútený odísť z vedenia krajiny. Rada, ktorá sídli v povstalcami ovládanom meste Bengází, plánuje vytvoriť z Líbye "moderný, slobodný a zjednotený štát". Líbyjská opozícia to uviedla v osembodovom vyhlásení, ktoré predložia na stretnutí ministrov zahraničia v Londýne zameranom na budúcnosť Líbye. Vyhlásenie hovorí, že na rope závislá ekonomika Líbye bude "na prospech všetkým jej občanom", ktorí budú mať právo voliť a byť volení v slobodných a spravodlivých parlamentných a prezidentských voľbách. Mahmúd Džibríl, ktorý má v dočasnej národnej rade povstalcov na starosti zahraničnú politiku, sa v utorok v Londýne stretol s americkou ministerkou zahraničia Hillary Clintonovou ako aj s šéfom britskej vlády Davidom Cameronom.

Francúzsko má v Benghází diplomata

Francúzsko poslalo do líbyjského povstaleckého centra Benghází svojho veľvyslanca. Informoval o tom v utorok nemenovaný francúzsky predstaviteľ. Pod podmienkou anonymity uviedol, že vyslanec, 53-ročný Antoine Sivan, je už na ceste do základne povstalcov bojujúcich proti diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu. Sivanovo vymenovanie by malo byť oficiálne potvrdené počas utorňajšej medzinárodnej konferencie v Londýne, ktorá sa zaoberá budúcnosťou Líbye po páde Kaddáfího režimu. Zúčastňuje sa na nej viac ako 35 krajín vrátane siedmich arabských štátov.Lídri 40 krajín po konferencii o budúcnosti Líbye. Medzi zúčastnenými bol aj slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Londýn, 29. marec 2011.Foto: SITA/AP

Sivan, kariérny diplomat hovoriaci po arabsky, odcestoval z Francúzska v nedeľu a do Líbye by sa mal dostať cez Egypt. Francúzsko 10. marca ako prvé uznalo líbyjskú opozičnú Dočasnú národnú radu so sídlom v Bengází. Tridsaťčlenná dočasná vláda má stáť na čele Líbye najviac tri mesiace, počas ktorých má zabezpečiť konanie slobodných volieb.

Francúzsko je pripravené rokovať s líbyjskými povstalcami o dodávkach vojenskej pomoci. V utorok to v Londýne povedal francúzsky minister zahraničia Alain Juppé. Zároveň pripustil, že vyzbrojovanie či cvičenie povstalcov dve rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN nezastrešujú. "Toto nie je povolené ani v rezolúcii 1973, ani v rezolúcii 1970. Zatiaľ sa Francúzsko týchto rezolúcií drží," uviedol Juppé po medzinárodnej konferencii, ktorá sa zaoberala budúcnosťou Líbye. Dodal však, že krajina je pripravená "o tejto veci so svojimi partnermi diskutovať". Francúzsko sa 10. marca stalo prvou krajinou, ktorá uznala líbyjskú opozičnú Dočasnú národnú radu so sídlom v centre povstalcov v Bengází.

Povstalci ustúpili na východ od mesta Syrta

Jednotky lojálne líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu zatlačili povstalecké sily späť na východ od Kaddáfího rodiska Syrta. V utorok o tom informoval korešpondent AFP. Vládne sily útočili ešte v pondelok na povstalcov pri dedine Harawá, asi 60 kilometrov od Syrty. V utorok ich prinútili ustúpiť k mestu Nufilíja, ktorá je asi 100 kilometrov od Syrty. Povstalci podľa AFP teraz čakajú ma zásah spojeneckých lietadiel. Agentúra AP uvádza, že povstalci sa ocitli pod ťažkou delostreleckou, raketovou a mínometnou paľbou. Dobrovoľníci bojujúci na strane rebelov údajne v panike nasadali do áut a utiekli pred bombardovaním smerom na východ.

Mesto Syrta ovláda kmeň Kaddáfí, z ktorého pochádza líbyjský líder. Povstalci dúfajú, že na svoju stranu získajú ďalší mocný kmeň v oblasti Firdžán, ktorý s vládou konkurenčného kmeňa nesúhlasí. Povstalecké jednotky cez víkend úspešne postupovali smerom na západ, pričom sa im podarilo obsadiť niekoľko strategických miest. Pod kontrolu získali ropné mestá Adždabíja, Brega a Ras Lanúf.

ŠPANIELSKO: Káddáfí by mohol odísť do exilu

Odchod líbyjského lídra do exilu je jednou z možností riešenia situácie v Líbyi, pretože Muammar Kaddáfí nie je obvinený zo zločinov proti ľudskosti, povedala španielska ministerka zahraničia v utorok. "Je pravda, že neexistuje formálne obvinenie Kaddáfího a nebol na neho ani vydaný zatykač," povedala Trinidad Jiménezová a zdôraznila, že "právne by to bolo teda stále uskutočniteľné". Medzinárodná konferencia svetových lídrov o budúcnosti Líbye, ktorá sa koná v utorok v Londýne, by mohla zvažovať aj možnosť ponúknuť Kaddáfímu bezpečný odchod z krajiny, uviedla ministerka.

Podľa Jiménezovej Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii, v ktorej povolila použitie vojenskej sily na ochranu civilistov, výslovne neoprávnila medzinárodné sily zvrhnúť Kaddáfího. "Dá sa to však z toho dedukovať, ak rezolúcia potvrdzuje, že riešenie krízy musí odpovedať na legitímne požiadavky líbyjského ľudu." Jiménezová súhlasí s americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorý povedal, že zvrhnutie Kaddáfího nesmie byť vojenský, ale politický cieľ. Hlavným cieľom konferencie v Londýne je ukončenie násilia v Líbyi, zdôraznila Jiménezová. Prioritou podľa nej je okamžité uzavretie prímeria.

Ste ako Hitler, odkázal spojencom Kaddáfí

Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí prirovnal v utorok armády Západu, ktoré útočia na jeho krajinu, k nemeckým nacistom. "Vyzerá to tak, že vy v Európe a v Amerike si neuvedomujete, že tento diabolský a barbarský útok sa podobá na to, čo spravil Hitler, keď napadol Európu a bombardoval Britániu," napísal Kaddáfí v liste účastníkom medzinárodnej konferencie o situácii v Líbyi, ktorá sa koná v utorok v Londýne. "Nechajte Líbyu na pokoji, spravte to pre dobro Líbyjčanov! Páchate genocídu proti mierumilovnému národu a rozvíjajúcej sa krajine," cituje z listu líbyjská tlačová agentúra JANA.

Útoky proti Kaddáfího silám, ktorých hlavným účelom je vytvoriť nad Líbyou bezletovú zónu a zabrániť tak útokom Kaddáfího letectva na opozičné sily, spustila 19. marca medzinárodná koalícia pod vedením Francúzska, Spojených štátov a Veľkej Británie. O vývoji operácie ako aj o budúcnosti Líbye budú v utorok od druhej popoludní miestneho času (16.00 SELČ) diskutovať v Londýne predstavitelia 35 krajín sveta vrátane Slovenska.

Clintonová sa stretne s lídrom líbyjskej opozície

Americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová sa v utorok stretne s vedúci predstaviteľom líbyjskej opozície v Londýne, kde sa zúčastní na medzinárodnej konferencii o budúcnosti Líbye. Stretne sa s Mahmúdom Džibrílom, ktorý má v dočasnej národnej rade povstalcov na starosti zahraničnú politiku, oznámil predstaviteľ ministerstva zahraničia USA. Clintonová sa už s Džibrílom stretla 15. marca v Paríži, kde bola na zasadnutí krajín G8.
Britský minister zahraničia William Hague pozval Džibrího do Londýna, no nie na medzinárodnú konferenciu.

Zástupcovia z viac ako 35 štátov sa v utorok zúčastnia na medzinárodnej konferencii v Londýne, ktorá sa bude zaoberať budúcnosťou Líbye. Pôjde pritom o prvé stretnutie západných krajín vedených Britániou, Francúzskom a USA, ktoré od 19. marca útočia na vojenské základne líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího s cieľom zabrániť mu vo vraždení vlastných civilistov, ako aj krajín, ktoré tieto operácie podporujú. Od nedele sa k spojeneckým silám navyše pridala aj Severoatlantická aliancia a začala kontrolovať dodržiavanie bezletovej zóny nad Líbyou, pričom čoskoro prevezme velenie nad všetkými operáciami.

Na stretnutí v Londýne sa zúčastní okrem iných americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová a jej rezortní kolegovia z Francúzska a Británie Alain Juppé a William Hague. Pozvaní sú aj predstavitelia Ligy arabských štátov (LAŠ). Či pricestujú tiež predstavitelia líbyjskej opozície, nie je zatiaľ jasné.

OBAMA: Museli sme zabrániť masakre v Líbyi

Spojené štáty nemali na výber a museli sa postaviť na stranu obyvateľov Líbye proti ich vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. V noci z pondelka na utorok to vyhlásil v televíznom prejave americký prezident Barack Obama. Prvoradým cieľom spojeneckej operácie v Líbyi je podľa neho zabrániť masakre civilistov, na ktorú sa chystal a ktorú už začínal realizovať človek, známy okrem iného tým, že vešal svojich oponentov na verejnosti a občanov krajiny nazýval "potkanmi".

"Zanevrieť za týchto okolností na zodpovednosť Ameriky ako lídra, a čo je ešte dôležitejšie, na našu zodpovednosť voči druhým ľuďom, by znamenalo, že sa nebudeme môcť pozrieť do zrkadla," vyhlásil americký prezident. Americký prezident Barack ObamaFoto: SITA, AP

"Niektoré krajiny možno vedia pred zverstvami v iných krajinách zatvárať oči. Spojené štáty sú však iné. Ja, ako ich prezident, som odmietol čakať, kým prídu obrázky zabíjania a masových hrobov, a zavelil som do akcie," povedal Obama.

Prejav amerického prezidenta o líbyjskom konflikte sa očakával najmä preto, že Obama sa dostal do úradu na vlne kritiky voči americkej operácii v Iraku a časť jeho priaznivcov, ktorí si ho spájali predovšetkým s pacifizmom, musela byť sklamaná jeho rozhodnutím podporiť zásah v Líbyi. Obama v pondelok poprel, že by medzinárodným jednotkám išlo o zosadenie Kaddáfího a dokonca odmietol nazvať prebiehajúcu operáciu termínom "vojna". Účelom operácie je podľa neho "ochrániť civilistov, zastaviť útoky (Kaddáfího) armády, zabrániť masakre a vytvoriť spolu s našimi partnermi a spojencami bezletovú zónu".

Keby sa Spojené štáty rozhodli zosadiť Kaddáfího, ohrozili by tým podľa Obamu jednotu medzinárodnej koalície. Navyše by museli do krajiny vyslať pozemné jednotky, alebo riskovať straty mnohých životov civilistov pri zosilnených útokoch zo vzduchu. "Poviem to rovno, bola by to cesta, ktorou sme sa vydali v Iraku. Zmena režimu tam trvala osem rokov a stála nás tisícky životov Američanov aj Iračanov a bilióny dolárov. To je niečo, čo si v Líbyi nemôžeme dovoliť zopakovať," vyhlásil Obama.

V Líbyi zmizlo najmenej 30 predstaviteľov a stúpencov opozície

Od začiatku tohto roka zmizlo v Líbyi najmenej 30 opozičných predstaviteľov či stúpencov opozície, medzi nimi aj niekoľko neplnoletých osôb. Niektorých z nich zatkli pred očami ich príbuzných, iní sa jednoducho zrazu vytratili. Všetci však s najvyššou pravdepodobnosťou skončili v rukách tajnej polície líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, uvádza mimovládna organizácia Amnesty International v správe, ktorú zverejnila v utorok v Londýne.

Medzi ľuďmi, ktorí zmizli od začiatku protivládnych protestov, sú okrem iných známy novinár, dvaja štrnásťroční školáci alebo dôstojník Kaddáfího armády, ktorý sa postavil na stranu opozície a začal na internete zverejňovať správy o porušovaní ľudských práv v armáde. "Vyzerá to tak, že ide o systematickú politiku zatýkania každého, kto sa postaví proti Kaddáfího režimu. Je dôvodné podozrenie, že ich mučia a zaobchádzajú s nimi zle," vyhlásil na tlačovej konferencii v Londýne šéf pobočky Amnesty International pre Blízky východ Malcolm Smart.

Muž v tuniskom utečeneckom tábore blízko hranice s Líbyou. Foto: SITA/AP


Pridat.eu



RSS komentárov

K článku nie je žiadny komentár

Pridanie komentára





* tieto polia sú povinné